Marley Je všeobecne považovaný za jedného z priekopníkov reggae, azda
najvýznamnejšieho, preto ho označovali za kráľa tohto hudobného štýlu.
Prvky svojho žánru spájal s výrazovými prostriedkami ska a rocksteady.
Hity ako Buffalo Soldier, No Woman No Cry, One Love, či Is This Love
patria medzi nestarnúce konštanty rozhlasového éteru.
Robert Nesta Marley sa narodil v roku 1945 v obci Nine Mile na Jamajke
belošskému otcovi a černošskej matke. Rodina patrila k strednej triede, s
otcom, námorným dôstojníkom, ktorý pracoval pre britskú vládu, sa však
často nestýkal. Ako 14-ročný odišiel z domu do jamajského hlavného mesta
Kingston so zámerom venovať sa hudobnej kariére.
Tú začal v roku 1962 nahraním a vydaním prvých dvoch singlov - "Judge Not"
(ako Robert Marley & Beverley's All-Stars) a "One Cup of Coffee"
(pod pseudonymom Bobby Martell). V roku 1963 vytvoril spolu s Petrom
Toshom a Bunnym Wailerom skupinu The Wailers, a po tom, ako neskôr
podpísali zmluvu s hudobným vydavateľstvom Island Records, zmenili si
názov na Bob Marley and the Wailers.
V roku 1965 vydali svoj debutový štúdiový album "The Wailing Wailers", ktorý obsahoval singel "One Love", prerábku skladby "People Get Ready"
od americkej formácie The Impressions. Platňa bola obľúbená na celom
svete a upevnila pozíciu skupiny ako vychádzajúcej hviezdy reggae. The
Wailers v budúcnosti vydali ešte ďalších 12 štúdiových albumov a
desiatku koncertných.
V roku 1972 prišiel Marley so svojou skupinou do Británie na spoločné
turné s americkým spevákom Johnnym Nashom v nádeji, že sa mu podarí
odštartovať medzinárodnú kariéru. Nasledujúci rok vydali The Wailers
albumy "Catch a Fire" a "Burnin'", pričom debutovali na
britskej stanici BBC. Toto vystúpenie malo veľký ohlas a prinieslo im
širšie publikum mimo ich tradičnej fanúšikovskej základne. V roku 1974
sa pôvodná zostava skupiny rozpadla, ale Marley pokračoval pod pôvodným
názvom formácie.
V tom istom roku sa celosvetovo preslávila Marleyho skladba "I Shot the Sheriff",
ale vo verzii britského bluesrockového gitaristu a speváka Erica
Claptona. Po ďalšom turné v roku 1975 vyšiel singel s piesňou "No Woman, No Cry",
ktorá bola nahraná naživo v londýnskom Lyceum Theatre. Marley získal
svoj prvý medzinárodný hit. Spevák vstúpil do hudobného mainstreamu a
stal sa známym. Nasledoval jeho prelomový album v USA "Rastaman Vibration" (1976).
Marleyho dráhu však poznačila aj dramatická udalosť. Dňa 3. decembra
1976, dva dni pred bezplatným koncertom Smile Jamaica, ktorý
zorganizoval vtedajší jamajský premiér Michael Manley v snahe zmierniť
napätie medzi dvoma súperiacimi politickými stranami, boli Bob Marley,
jeho manželka Rita a manažér Don Taylor postrelení pri útoku neznámych
ozbrojencov v Marleyho dome. Taylor a Rita utrpeli vážne zranenia, ale
neskôr sa úplne zotavili. Marley utrpel ľahké zranenia v oblasti
hrudníka a ruky. Atentát bol zrejme politicky motivovaný, keďže mnohí sa
domnievali, že Smile Jamaica bolo v skutočnosti zhromaždením na podporu
premiéra. Napriek tomu sa koncert uskutočnil a Marley vystúpil podľa
plánu.
Koncom roka opustil Jamajku a po približne mesačnom pobyte v nahrávacom
štúdiu na Bahamách odišiel do Británie, kde strávil nasledujúce dva
roky. Počas tohto pobytu nahral albumy "Exodus" (1977) a "Kaya" (1978). Posledným štúdiovým albumom vydaným počas jeho života je "Uprising"
(1980). Marley v tomto roku absolvoval turné po Európe a Spojených
štátoch. Na milánskom štadióne San Siro odohral svoj vôbec najväčší
koncert pre vyše 100.000 ľudí. Naposledy vystúpil 23. septembra 1980 v
americkom Pittsburghu.
Marley sa v roku 1966 oženil s Ritou Andersonovou, ktorá pochádza z
Kuby. Podľa dostupných zdrojov mali celkovo 11 detí - vlastných aj
adoptovaných. Obaja partneri boli známi rastafariánskou vierou, pričom
táto spiritualita sa odráža aj v Marleyho tvorbe. Podporoval
demokratické sociálne reformy, legalizáciu marihuany, ako aj
panafrikanizmus.
Bob Marley zomrel 11. mája 1981 vo veku 36 rokov v nemocnici v Miami na
Floride, príčinou smrti bolo rakovinové ochorenie. Už v roku 1977 mu
totiž lekári zistili zhubný melanóm pod nechtom palca na pravej nohe.
Krátko pred smrťou prijal krst etiópskej ortodoxnej cirkvi. Na Jamajke
mu usporiadali štátny pohreb, pochovaný je v mauzóleu vo svojej rodnej
obci Nine Mile.
Marley patrí k najpredávanejším hudobným umelcom s odhadovaným predajom
viac ako 75 miliónov nosičov na celom svete. Jeho posmrtne vydaná
kompilácia najväčších hitov "Legend" z roku 1984 sa stala najpredávanejším reggae albumom všetkých čias; zakúpilo si ju 25 miliónov priaznivcov.
V roku 1994 uviedli Marleyho in memoriam do Rokenrolovej siene slávy.
Časopis Rolling Stone ho zaradil na 11. miesto v zozname 100 najväčších
hudobných umelcov všetkých čias. K ďalším poctám patria cena Grammy za
celoživotné dielo (2001), či hviezda na Hollywoodskom chodníku slávy
(2001).
O hudobníkovi vzniklo tiež niekoľko filmov. Za zmienku stoja
dokumentárno-životopisná snímka "Marley" (2012) režiséra Kevina
Macdonalda či dokumentárny film "Bob Marley: The Making of a Legend" (2011) v réžii Esther Andersonovej a Giana Godoya. V roku 2024 mala premiéru životopisná dráma "Bob Marley: One Love", ktorú režíroval Reinaldo Marcus Green. Hlavnej úlohy sa zhostil Kingsley Ben-Adir.